V patovej situácii nikdy nebolo a ani nie je Grécko, ale veritelia. A tak to aj zostane...

Vo vzťahu Grécka a EÚ sa nezmenilo nič presne tak, ako sa nezmenilo vo vzťahu EÚ voči Grécku. Je to asi smutné konštatovanie, no žiaľ je úplne pravdivé. A to je najväčšia prehra oboch strán.

Onoho času, presnejšie asi pred  5 rokmi som písal, zopár článkov k tejto téme. Vtedy pôžičky tejto krajine dané ešte neboli a väčšina ľudí žiaľ nechápala, prečo vlastne Únia tak strašne pomôcť chce a musí. Ale zo spoločného. K tým súkromným francúzskym a nemeckým bankám, ktoré by inak mali vážne stratny a následne dosť určite problémy, sa už vyjadrovať nebudem. Dnes radšej o krok ďalej.

Písal som, že v princípe by nebolo správne nepožičať kamarátovi z klubu, keď má problémy. Požičať, no tak, aby musel vrátiť. A keďže ako pôžička, tak jej vrátenie a podmienky oboch aktov sú nie racionálnym a obchodným aktom ale politickým rozhodnutím, nemohol som nespomenúť, že ak teda kamarátovi požičať, tak so zárukami. Tuším som hovoril o nejakých gréckych ostrovoch a pri takej 200 -tej miliarde som dokonca spomínal Aténsku Akropolu. Áno, správne. Mal som na mysli záložné právo v prospech veriteľov.  Presne také, aké mám ja na svojej nehnuteľnosti, na ktorú čerpám hypotekárny úver. A presne také, aké máte vy či váš sused a to až do úplného splatenia úveru, úrokov a príslušenstva v plnej výške. Presne ako ten, kto má auto na leasing, či mobilný telefón v akcii.  Proste poistka pre prípad neplatenia.

Politici však boli "múdrejší". Nepožičiavali totiž zo svojho a tak nejaké záložné práva akosi nepovažovali za dôležité A tak je dnes úplne jedno, ako sa predstavitelia novej Gréckej vlády a EÚ dohodli. Je úplne nepodstatné, ako sa dohodnú o štyri mesiace, ba aj o rok či dva. Lebo úver Grécko nesplatí 20, 30 rokov, vlastne niekoľko generácií. A keďže peniaze a hodnoty sa nerodia ale tvoria a tie požičané Grékom nie sú aktívami ale vzhľadom na spôsob pôžičky jednoznačne pasívami, tak niekoľko generácií veriteľov bude smutných.

V poslednej dobe počúvam, ako sú Gréci v patovej situácii. Nemyslím si to. A sledujúc úsmevy tých marxistických populistov je mi jasné, že si to nemyslia ani oni. Teraz sú pri moci a nejako to prešmatlú, aby ich vlastní neubili alebo nepovešali na pouličné osvetlenie. Zahoja sa na niekoľko generácií a veriteľ bude znovu na tom istom. Len za ten čas budeme mať staršie deti, neskôr budeme odchádzať do dôchodku a tí, ktoí tieto úvery schválili a podpísali, budú mať na hroboch odrastené záhony kvetín.

Áno, nepochybne by dnes Grécko mohlo byť v patovej situácii. To by však to záložné právo muselo byť realitou a nás by nejaké naťahovanie splácania či politické tančeky  "mocných" nemuseli vôbec rozčulovať. Lebo niekoľko ostrovov by zmenilo štátne vlajky. Slováci by konečne mali kus svojho vlastného mora a na Akropole by viala zástava  EÚ. A Gréci by mohli namiesto nás rozmýšlať,  kde si ešte utiahnuť opasky, ako skrátiť tradičnú popoludňajšiu siestu  a namiesto flákania sa by museli konečne makať ako kone.  Situácia je však iná. Dnes akurát na uliciach v stotisícových protestoch  lamentujú, že ešte vôbec   - aj keď už žiaľ  len  z časti - musia splácať, čo si požičali.

Horšie však je, že onedlho sa všetci budú už len tváriť že niečo splácajú a následne začne byť neslušné pýtať sa, čo je s tou  240 miliardovou pôžičkou. Že nie? Počkajme zopár rokov. Keď to tu niekto mocny so záujmom neporovnateľne vyšším  ako grécka pôžička nevyrieši inak, iný scenár na základe históriou potvrdených skúseností nevidím...

Poznámka na záver:  Keby ktorýkoľvek občan SR nesplatil všetky splátky za 240 Eurovú chladničku, o niekoľko mesiacov by ho exekútor bol schopný občať o byt či dom.

Pýtam sa, kde to pre Boha žijeme?