Váhostav verzus živnostníci - "čo by ešte chceli?"

Podľa v týchto dňoch medializovaných informácií vydaných na základe stanovísk vedenia spoločnosti Váhostav - SK živnostníci a malé firmy pracujúce na štátnej zákazke dostanú za svoje práce, dodaný tovar a služby 15% zo svojich pohľadávok.

Teória poloprázdneho a poloplného pohára

Iste túto teóriu poznáte. Na pohár, v ktorom je polovica vody sa môžeme pozerať z dvoch pohľadov. A z rovnakých dvoch pohľadov môžeme o ňom aj písať. V jednom denníku som zaregistroval nadpis "Váhostav - SK chce zaplatiť stavebným firmám a živnostníkom vyše 15 miliónov". Pri "krčmovej diskusii" úplne bežné paničky evidentne už v dôchodkovom veku si bez prečítania článku neodpustili poznámku "a čo by ešte tí zdierači chceli?" Ich debata sa uberala smerom, z ktorého bolo jasné, že živnostníkov malé firmy považujú za nenažratých kapitalistov, ktorým sa za svoju prácu máli 15 miliónov Eur.

Keby som si onú debatu nevypočul z úst niekoho iného, by sa mi takýto príbeh javil ako absurdný. Ťažko by som veril, že nejaká skupina ľudí môže robiť tak závažné závery z jedného novinového článku, aj to po prečítaní len jeho nadpisu.

Zároveň ma však táto skúsenosť núti rozmýšľať nad tým, či mnohí napr. politici nepočítajú s takto do neba volajúcou tuposťou vysokého percenta populácie nášho národa. Svojim spôsobom chápem paničky štandardne rozmýšľajúce v intenciách 300 Eurového dôchodku - 15 miliónov Eur musí byť pre nich ťažko predstaviteľná suma. Malo by zmysel zamiešať sa im do debaty a pokúsiť sa im vysvetliť že tých 15 miliónov Eur je len 15 % zo skutočne vyúčtovaných čiastok za prácu stoviek živnostníkov a menších firiem odvedených pre Váhostav-SK za ich prácu? Malo by zmysel pokúsiť sa im vysvetliť, že tých 15 % nie je ani plná čiastka, ktorú sú živnostníci v momente vystavenia príslušných faktúr povinní odviesť vo forme DPH na účet nášho štátu? Myslím si, že pre túto skupinu "diskutujúcich spoluobčanov" by boli moje pedagogické schopnosti slabé. Mám totiž obavy, že táto skupina ľudí vníma slovné spojenie "sociálne istoty" bez akéhokoľvek rozmýšľania nad podstatou a významom skrývajúcim sa za ním a to, čo musí predchádzať naplneniu významu tohto slovného spojenia pochopiť jednoducho nedokáže.

Krajina pre napredovanie potrebuje normálnych a rozmýšľajúcich ľudí, no nedokáže ich kúpiť v obchode či na jarmoku. Musia byť systematicky vychovávaní s prístupom čo najširšiemu spektru informácií, z ktorých si každý jedinec bude mať možnosť vybrať tie, ktoré bude považovať za najrozumnejšie a pre neho najvhodnejšie.

Záujem informácie vyhľadávať či vnímať však trvale zostane na každom z nás.