"Volič je úplné hovno, nevie nič…"

Tak nám to teda “mocní” tohto štátu spolu s vagabundami a zločincami v bielych golieroch naložili…

Teraz to teda máme na plnú papuľu a od človeka, ktorému kľudne môžeme veriť. On totiž vie, o čom hovorí. Dokazuje to nielen portfólio jeho firiem, ale aj styky s ľuďmi, ktorým sme vo voľbách dôverovali. Dali sme im moc spravovať veci verejné a oni ju zneužili.

Problémom dňa ale je niečo podstatnejšie, aj keď sa asi zdá, že toto je momentálne neprekonateľné. Nie, nie je. Horšie je pomyslenie na fakt, že rovnakí, minimálne obdobní zbohatlíci na kšeftovaní s pozemkami pod obchodné a logistické centrá  (pýtate sa, ako sa len dozvedeli, že orná pôda zrovna na danom mieste bude mať hodnotu? Že by z pozície ich volených funkcií a tým informácií, ku ktorým sa bežne nik nedostane?), verejných zákazkách, či informáciách kedy a kde čo výhodne kúpiť a následne niekomu konkrétnemu s nepredstaviteľným ziskom predať. Áno, sú medzi nami snáď v každej dedine a meste. A keďže sú skutočne bohatí, majú kontakty a tie im zabezpečujú krytie, aké po dlhé desaťročia mal aj Kočner. Ovládajú minimálne niektorých konkrétnych prokurátorov (niekedy stačí jedna šéfka OP), poznajú sa vysokopostavenými funkcionármi polície a dokonca nemajú zábrany ani v priamom ovplyvňovaní súdov.

Známe Slovenské príslovie ale hovorí, že s krčahom sa po vodu chodí dovtedy, pokým sa nerozbije… Aj Kočner si myslel, že šedou eminenciou bude večne. Nieje a nebude…

Zatiaľ sa ale cítia takmer neohrozene. Buď na funkciách priamo sú, alebo robia všetko preto, aby niekoho konkrétneho do funkcie za každú cenu dosadili. Aj v demokratických voľbách. Dostatkom peňazí na kampaň, istými z pravidla  za rozdané “trafiky” kúpenými hlasmi pravdy veľmi neznalých voličov, alebo priamo napr. neférovými aktivitami počas volieb v podobe SMS obsahujúcimi návod koho voliť (hádajte kandidáti akej strany v SMS boli?), či dokonca protiprávne sčítavanými hlasmi vo volebných urnách.

Ich pocit bezpečia vychádza z možnosti vybaviť si rozsudok v konkrétnom spore aj za cenu zastavenia výsluchu svedkov v polovici výpovede, či ovplyvňovania súdu v kauze inej, kde horí pod zadkom žalovanému spolužiakovi. 

Sú však aj čestní policajti, prokurátori a sudcovia, ktorí  tak závažné kauzy ako je vydieranie či zastrašovanie vyšetrovať chcú a v záujme vyšetrenia robia všetko, čo im zákon robiť ukladá a umožňuje. Sú im ale hádzané “polená pod nohy” a oni to vedia. Dôležité je, že to vieme aj my – občania a v konkrétnych prípadoch dokonca aj poškodení.

Už niekoľko krát som písal o úplnej absencii morálky a etiky v krajine. O rozkrádaní spoločných peňazí všade, kde ich kradnúť je možné. Situácia sa zhoršuje, lebo štát reálne nekoná, resp. koná len tam, kde konať musí, lebo závažné a už “neututlateľné” kauzy boli medializované.

Štát nám sprosto a primitívne ukradli.

Rozmýšľam, kto je pre spoločnosť v ktorej žijeme a vychovávame deti horší a nebezpečnejší. Ten, kto okráda štát na predražených verejných zákazkách, alebo ten, kto mu to z pozície funkcie umožňuje?

Čo si myslíte, nastane na Slovensku doba, kedy bude môcť občan veriť polícii, prokuratúre a súdom?

– – –

Tak sme si teda vypočuli, že “Volič je úplné hovno, nevie nič…”  

Voliči “ich ľudí” ale vedia dostatok na to, aby voliť išli a volili “svojich ľudí”. Tých, ktorí im pokračovanie systému tunelovania, rozkrádania, zastrašovania a podpaľovania áut budú garantovať.

Najhoršia je mlčiaca väčšina. Ak sa dajú do pohybu ľudia, ktorým na slušnom Slovensku záleží, tých 20 % na prehnitý a skorumpovaný systém napojených voličov nezmôže úplne nič. A Kočnerovci, Trnkovci a ďalší bezcharakterní chrapúni pôsobiaci aj v našich mestách a dedinách skončia v base. To je cesta ako oligarchom a skorumpovaným zmrdom v politike, polícii, prokuratúre a v justícii ukázať, čo v skutočnosti volič dokáže. Len musí poznať pravdu…