Zodpovednosť verejných činiteľov bude ešte viac oslabená, občania sa ťažšie domôžu náhrady škody od štátu.

Zodpovednosť verejných činiteľov bude ešte viac oslabená, občania sa ťažšie domôžu náhrady škody od štátu.

17. Okt. 2012  | Tlačová správa |

Parlament bude dnes ráno, v stredu 17. októbra, rokovať o novele zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR.

Novela oslabuje vyvodzovanie osobnej zodpovednosti za škodu voči verejným činiteľom. Zároveň, ak štát poškodí občana, tento sa po novele ťažšie domôže náhrady škody od štátu.Už v súčasnosti je pritom úspešných len 1,7% žiadostí o náhradu škody podľa tohto zákona. Zároveň, za 7 rokov od účinnosti zákona požadovaná výška odškodnenia predstavovala milióny eur, ale štátom vyplatená náhrada škody bola iba vo výške 194 032,66 €.

Viaceré navrhované zmeny v zákone považuje organizácia VIA IURIS za neopodstatnené a návrh zákona za veľký krok späť v oblasti zodpovednosti verejných činiteľov.

VIA IURIS zaslala svoje pozmeňujúce návrhy k novele zákona všetkým poslancom Ústavnoprávneho výboru a Výboru pre verejnú správu. Väčšina nedostatkov však v zákone zostala aj po rokovaní parlamentných výborov.

VIA IURIS vyzýva poslancov NR SR a Ministerstvo spravodlivosti SR, aby na rokovaní pléna parlamentu upravili zákon tak, aby zodpovednosť verejných činiteľov nebola výrazne oslabená a aby občan nemal sťaženú možnosť domáhať sa náhrady škody, ak ho štát poškodí.

Novela zákona navrhuje, že ak štát spôsobí občanovi morálnu (nemajetkovú) ujmu, občan bude môcť od štátu vysúdiť odškodnenie maximálne vo výške 16 360 € (t.j. 492 877 Sk). Štátne orgány však môžu spôsobiť občanovi veľmi závažnú morálnu ujmu napríklad v prípade mučenia alebo neľudského zaobchádzanie zo strany štátnych orgánov (napr. polície), mnohoročného neoprávneného väznenia osoby (tzv. justičný omyl), nezákonného zverejnenia informácií, ktoré drasticky zasahujú do práva na súkromie (napr. nezákonné zverejnenie informácií, že osoba trpí smrteľnou chorobou) alebo nezákonného odtajnenia totožnosti a bydliska utajeného svedka, čo spôsobí jeho ohrozenie na živote. Suma 16 360 eur môže byť príliš malá na odškodnenie takýchto porušení práv občanov. Právnik Peter Wilfling, spolupracujúci s VIA IURIS, zdôrazňuje: „Navrhovaná novela zákona neumožňuje, aby v prípadoch závažného porušenia práv bolo občanom priznané dostatočné odškodnenie. Preto je aj v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach.“

Novela zákona navrhuje, že ak štát poškodí občana svojím nezákonným postupom, občan sa bude môcť domáhať náhrady tejto škody iba vtedy, ak najprv využil „účinné prostriedky na dosiahnutie nápravy“. Využiteľných účinných prostriedkov nápravy je však veľké množstvo a využitie mnohých z nich je pre občana časovo, odborne aj finančne mimoriadne náročné. Ak napríklad bude občan poškodený nezákonným postupom polície, občan sa nebude môcť hneď domáhať odškodnenia. Budú nastávať prípady, kedy občan najprv bude musieť podať sťažnosť na postup polície, žalobu na nezákonný postup polície, ústavnú sťažnosť na postup polície na Ústavný súd SR a prípadne aj sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu, a až potom sa bude môcť domáhať náhrady škody. Kým občan využije všetky účinné prostriedky nápravy, môže prejsť aj niekoľko rokov. V mnohých prípadoch sa teda občan bude môcť domáhať náhrady škody až po niekoľkých rokoch od nezákonného postupu. Nutnosť použitia všetkých prostriedkov nápravy môže zároveň pre občana znamenať nutnosť viackrát využiť a zaplatiť služby advokátov, čo poškodeným občanom prinesie ďalšie náklady. Je tiež nejasné, ktoré prostriedky nápravy možno považovať za účinné, a preto občan často nebude vedieť, aké podnety má podať.

Novela zákona tiež výrazne oslabuje osobnú zodpovednosť verejných činiteľov a úradníkov za škodu, ktorú občanom spôsobili. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý pre VIA IURIS v roku 2011 uskutočnila agentúra Focus, viac ako 80% opýtaných nepovažuje za dostatočné vyvodzovanie zodpovednosti voči verejným činiteľom za nezákonný výkon ich právomocí. Podľa skúseností z praxe v súčasnosti dochádza k vymáhaniu škody od konkrétnych zodpovedných úradníkov a verejných činiteľov iba minimálne. Prijatím novely zákona sa aj tento veľmi malý počet prípadov ešte viac minimalizuje, čo znamená, že v praxi môže prísť skoro až k úplnému zrušeniu osobnej zodpovednosti úradníkov a verejných činiteľov za škodu spôsobenú ich nezákonným postupom.

Súčasne platný zákon totiž znie tak, že ak štát občanovi spôsobí škodu a škodu občanovi aj nahradí, vymáha túto škodu od konkrétneho štátneho orgánu, ktorý škodu spôsobil, a ten následne vymáha škodu od konkrétneho úradníka alebo verejného činiteľa, ktorý je za nezákonný postup zodpovedný.

Novela však navrhuje, aby konkrétny štátny orgán nemusel nahradiť ním spôsobenú škodu, ak ju spôsobil z nedbanlivosti, ale iba vtedy, ak ju spôsobil „svojvoľným“ postupom, ktorý „zjavne nemá oporu“ v zákone. Ide o neurčitú formuláciu, v dôsledku ktorej vo väčšine prípadov štát nebude musieť vymáhať škodu od konkrétnych zodpovedných orgánov. Ak sa nebude škoda vymáhať od konkrétnych zodpovedných orgánov, ani tieto orgány nebudú môcť vymáhať náhradu škody od konkrétnych zodpovedných úradníkov, ktorí škodu spôsobili. Návrh novely zákona zároveň spôsobí, že ani od konkrétnych verejných činiteľov a úradníkov nebude skoro vôbec možné vymáhať náhradu škody, za ktorú sú zodpovední. Podľa navrhovanej novely štátny orgán nebude musieť požadovať náhradu škody od úradníka, ak škodu spôsobil svojou nedbanlivosťou. Škodu by musel nahradiť úradník iba vtedy, ak by ju spôsobil úmyselne, čo je mu však väčšinou nemožné dokázať.

Organizácia VIA IURIS zároveň považuje za potrebné v zákone zaviesť pre verejných činiteľov nový druh zodpovednosti. Zuzana Čaputová, spolupracujúca advokátka VIA IURIS, zdôrazňuje: „V prípade, ak verejný činiteľ nehospodárne nakladá s verejnými prostriedkami a spôsobí tým štátu škodu, v súčasnosti platný zákon neprikazuje vymáhať túto škodu od verejného činiteľa, ktorý ju spôsobil. Tento typ zodpovednosti však existuje napríklad aj v susednom Rakúsku. Navrhujeme preto, aby bola aj na Slovensku zavedená hmotná zodpovednosť verejných činiteľov za škodu, ktorú spôsobia štátu pri výkone ich funkcie.“ Táto zodpovednosť verejného činiteľa by nezávisela od toho, či nejaký poškodený občan bude alebo nebude náhradu škody požadovať.